Kedy naposledy ako dieta ste sa hrali s Dominom, nie susedom z vedlajsieho domu ale s dominom ako s kockou, jednoduchym a predsa zabavnym kusom dreva? Pokial mne pamat siaha a to je opvlyvnena a vymetena minutami, hodinami a dnami pozerania na monitor, citania bezpredmetnych knih a posilnovania sa mierne alkoholickymi napojmi, tak s dominom som sa asi v zivote nehral. A to je asi chyba, asi som mal cas svojho detstva stravit s kockami a nie s mokrou handrou, ktoru som si namacal kazdu chvilu v mlake a na chodnik nou kresliac velke auto, pod oknami nasho bloku.
Slnko zasvietilo, vodla z mlaky, ktorou som to auto nakreslil sa za par minut vytratila. Mal som predsa len cas travit pri tom domine aspon by som sa comusi priucil, aspon by som prisiel na to ze kazdy okamih mojho zivota prezijem podla toho ako kocky domina, teda mojho zivota postavim.
Naucil by som sa ci ich postavit blizssie k sebe alebo trosku s vacssou vzdialenostou?
Co ak by som ich dal blizssie k sebe? Okamihy zivota by sa mihali rychlostou svetla, prezil by som vsetko rychlo, akcne a mozno by som tie kocky postavil aj spravne, ale co z toho ak by sa radost z postaveneho domina rychlo vytratila... nestihol by som si uvedomit ako rychlo to pada, ako rychlo to leti a ze mi zivot len tak unikol, co unikol ale tesne pred koncom som kocku zle postavil a ten kolobeh a pad sa zastavil a to som mal do konca este zopar kociek. Ved to, ze len zopar. Uz si nemozem povedat ze domino idem postavit este raz, uz nemozem pretoze to nema zmysel, do konca ostavaju len 4 kocky a vlastne prichadzam na to ze to ani nema zmysel o nieco sa opat pokusit.
Tak ich skusam dat dalej od seba, vsetko ide krasne pomaly, vsetko zapada do seba tak ako ma, a hop tu zrazu jedna kocka je prilis daleko. Obvinujem tu predoslu kocku ze bola prilis pomala a leniva aby dosiahla na svoju sestru. Ale nic to sme este len na zaciatku a tak mozeme kludne skusat dalej. Hmm, lenze akosi ma to nebavi, pada to prilis pomaly a objavuje sa coraz viac chyb, coraz castejsie sa pad kociek zastavuje, z dovodu mojho chybneho uvazenia ze tato vzdialenost bude stacit. Nakoniec na to nemam trpazlivost a kocky necham v polovici len tak, nech dalej, to trapanie uz nepokracuje.
Neviem ako by som mal tie kocky stavat, neviem co s nimi robit, ale jedno ma utesuje ze to je len fikcia a ze v mojom detstve, pre niekoho modernom a pre niekoho uz zastaranom, domino nebolo az take popularne. Svoj zivot a svoju skladacku som venoval inej kocke, Kocke menom lego, kde na zaklad staviam a vylepsujem a zdokonalujem. aaano toto je moj zivot a som rad ze to len tak lahko spadnut nemoze.
Mam pocit ze az raz budem mat dieta tak sa akosi vykaslem na stavebnice a pojdem si s nim na chodnik, pod okna domu, kreslit auto s vodou z mlaky.
pre vsetkych ludi bez fantazie: pravidla domina ovladam :D